Veľkomoravská pútnická cesta II.
Archeoskanzen Modrá
Cestou z Velehradu sme si všili drevené palisády v tesnej blízkosti diaľnice. Pre mnohých to bude možno prekvapením, pretože ona stavba tu nie je dlho. Začala vznikať v roku 2003 a otvorená pre verejnosť bola začiatkom leta 2004. Za svojimi hrubo otesanými kolmi skrýva ideálnu formu slovanského sídliska z 9.storočia, obdobia Veľkej Moravy. Celý skanzen je tvorený stavbami ktorých podzemné časti sú vybudované podľa skutočných archeologických nálezov. Nadzemné časti sú pokusom o rekonštrukciu podľa poznatkov, ktoré k tejto epoche našich dejín veda má. Stavby spolu nikdy nestali pohromade, ale boli sem presídlili z okolia a tu usporiadané do niekoľkých celkov.
Prvým čo návštevník uvidí, je Palisáda s mohutnou vstupnou bránou a dvoma vežami. Vnútri je skanzen rozdelený na niekoľko častí. Areál hospodársky, mocenský a areál remeselný. Mimo opevnenia stojí ešte areál cirkevné, u ktorého sa trochu zastavíme. Jedná sa o repliku kostola, ktorý je typickou cirkevnou stavbou Veľkomoravskej doby.
Lámanie troch prútov synmi Svätopluka.
Na chvíľu sme sa tu zastavili
Staré Město - Baťov kanál
Presný názov tohto vodného diela je Vnútrozemský kanál Otrokovice - Rohatec.
S myšlienkou postaviť kanál prišiel už Zlínský podnikateľ Tomáš Baťa okolo roku 1927 a po jeho smrti, sa tejto úlohy ujal jeho brat Jan Antonín Baťa. Táto technicky náročná stavba, ktorá prebehla v roku 1934 až 1938., Mala niekoľko cieľov. Jednak chcel Baťa po vode dopraviť lignit z bane v Ratíškovicích do Otrokovic a po druhé bola vykonaná zavlažovanie okolí rieky Moravy. Tiež tu bol dávný sen o prepojenie európskych veľtok, ktorého splnenie sa nikdy neuskutočnilo a asi nikdy neuskutoční.
Celková dĺžka plavebnej trasy bola 51.8 km.Po kanála plávali člny dlhé 38 metrov a 5 metrov široké. Uvezly až 150 ton materiálu.Priemerná plavebná hĺbka bola asi 1,5 metra. Na celej trase bolo 14 plavebných komôr. Časť cesty vedie riekou Moravou a časť kanálovým úsekmi. Na kanále sa najskôr po brehu ťahalo koňmi, neskôr traktormi.
Potom sme pokračovali popri rieke Morave po úžasne kvalitných cyklisticko korčuliarskych chodníkoch ďalej. Videli sme, ako napríklad, ako uprostred rieky Moravy bol čln so súdkom piva a kajakári pri splavoch rieky sa mohli občerstviť čapovaným pivom, čo sme im aj tak trochu závideli.
S myšlienkou postaviť kanál prišiel už Zlínský podnikateľ Tomáš Baťa okolo roku 1927 a po jeho smrti, sa tejto úlohy ujal jeho brat Jan Antonín Baťa. Táto technicky náročná stavba, ktorá prebehla v roku 1934 až 1938., Mala niekoľko cieľov. Jednak chcel Baťa po vode dopraviť lignit z bane v Ratíškovicích do Otrokovic a po druhé bola vykonaná zavlažovanie okolí rieky Moravy. Tiež tu bol dávný sen o prepojenie európskych veľtok, ktorého splnenie sa nikdy neuskutočnilo a asi nikdy neuskutoční.
Celková dĺžka plavebnej trasy bola 51.8 km.Po kanála plávali člny dlhé 38 metrov a 5 metrov široké. Uvezly až 150 ton materiálu.Priemerná plavebná hĺbka bola asi 1,5 metra. Na celej trase bolo 14 plavebných komôr. Časť cesty vedie riekou Moravou a časť kanálovým úsekmi. Na kanále sa najskôr po brehu ťahalo koňmi, neskôr traktormi.
Potom sme pokračovali popri rieke Morave po úžasne kvalitných cyklisticko korčuliarskych chodníkoch ďalej. Videli sme, ako napríklad, ako uprostred rieky Moravy bol čln so súdkom piva a kajakári pri splavoch rieky sa mohli občerstviť čapovaným pivom, čo sme im aj tak trochu závideli.